cibuľa

Cibuľa obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C, E a karotény. Je bohatá na kyselinu listovú. Z minerálov nájdeme v cibuli dôležité prvky - železo, zinok, síru, fosfor, horčík, draslík, vápnik, sodík, meď, jód. Význam má i látka, ktorú cibuľa obsahuje - alicín.

Cibuľový odvar je výborný na kašeľ a nádchu. Posilňuje žalúdok a črevá. Podľa štúdií, ktoré sa realizovali na zvieratách v rokoch 1995-2005 sa môže alicín uplatniť i pri liečbe aterosklerózy alebo pri znižovaní krvného tlaku. Táto látka má však i antitrombotické a protizápalové účinky a pôsobí ako antioxidant. Pri šetriacej diéte sa odporúča použitie cibule iba na varenie (pri príprave omáčok, polievok a i.) a po dovarení ju z jedla odstrániť.

Čerstvý plátok cibule sa prikladá na miesto uštipnutia hmyzom. Zabránime tak začervenaniu kože a nepríjemnému svrbeniu. Cibuľu krájame plastovým alebo keramickým nožom. Pri spracovaní klasickým nožom skoro zoxiduje a tým horkne. Druh cibule volíme podľa povahy pripravovaného jedla. Na bežné varenie sa najčastejšie používa klasická žltá cibuľa. Bez tejto kráľovnej zeleniny nepripravíte správny základ na guláš, omáčku alebo vývar. Surová sa hodí k tlačenke alebo do utopencov. Dobre sa skladuje. Červená cibuľa (Carmen) je výborná do šalátov alebo pomazánok, pretože má sladkastú chuť a výraznú farbu. Pri tepelnej úprave stráca farbu, ale chuť nie. Je vhodná aj na dusenie alebo pečenie. Výsledný pokrm je potom sladší a jemnejší, než ako keby sme použili klasickú cibuľu. Biela cibuľa sa hodí najmä pre studenú kuchyňu, pretože tepelnou úpravou stráca chuť. Na varenie sa nehodí ani preto, lebo je výrazne drahšia než ako klasická cibuľa. Šalotka má väčšinou ostrejšiu chuť. Bežne sa používa najmä na prípravu francúzskych, amerických alebo ruských jedál.